{"id":528,"date":"2024-01-06T20:03:07","date_gmt":"2024-01-06T19:03:07","guid":{"rendered":"https:\/\/hronvodackymaraton.sk\/?p=528"},"modified":"2024-01-06T20:23:46","modified_gmt":"2024-01-06T19:23:46","slug":"emil-coplak-pamatnik-vodactva-na-slovensku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/d.r4.wbsprt.com\/hronvodackymaraton.sk\/emil-coplak-pamatnik-vodactva-na-slovensku\/","title":{"rendered":"Emil COPL\u00c1K – viac zn\u00e1my a uzn\u00e1van\u00fd v zahrani\u010d\u00ed ako doma"},"content":{"rendered":"

Narodil som sa 29.11.1937 v Ostrom Gr\u00fani, okres \u017darnovica. V tejto obci ako je zn\u00e1me vy\u010d\u00ed\u0148ali fa\u0161isti, do\u0161lo k materi\u00e1lnym \u0161kod\u00e1m ako aj strat\u00e1m na \u017eivotoch. Otec bol vojensk\u00fd d\u00f4stojn\u00edk v d\u00f4sledku \u010doho bol prekladan\u00fd na r\u00f4zne miesta a \u010dasto aj s rodinou sme sa museli s\u0165ahova\u0165. Poch\u00e1dzam zo 7 det\u00ed, ja som najstar\u0161\u00ed. V s\u00fa\u010dasnosti \u017eijeme len traja. Hr\u00f4zy 2. svetovej vojny neobi\u0161li ani na\u0161u rodinu. Otec ako vojak z povolania musel plni\u0165 vojensk\u00e9 pr\u00edkazy a pri tom mal staros\u0165 o to, aby na\u0161a rodina bola v bezpe\u010d\u00ed. Rodi\u010dia, aj s nami pri\u0161li do obce \u0160tiavnick\u00e9 Bane v roku 1952. V tomto obdob\u00ed u\u017e plne fungoval totalitn\u00fd re\u017eim, \u010do sa prenieslo aj na m\u00f4jho otca, preto\u017ee v minulosti sl\u00fa\u017eil vtedaj\u0161\u00edm re\u017eimom. Nie v\u0161ak z vlastnej v\u00f4le, ale ako vojak musel plni\u0165 pr\u00edkazy. Toto \u0161ikanovanie sa prenieslo aj na m\u0148a, musel som v roku 1953 prist\u00fapi\u0165 v roku na n\u00e1bor do Ostravsko – Karv\u00ednskych ban\u00ed. Tu som ako u\u010de\u0148 utrpel pracovn\u00fd \u00faraz, pri ktorom som pri\u0161iel o jedno oko. Od\u0161kodnenie za tento pracovn\u00fd \u00faraz som nikdy nedostal. Po \u00faraze som sa vr\u00e1til k rodi\u010dom. V rokoch 1957 \u2013 1961 som nav\u0161tevoval Stredn\u00fa priemyseln\u00fa \u0161kolu ban\u00edcku, ktor\u00fa som v roku 1961 \u00faspe\u0161ne ukon\u010dil maturitou. Po\u010das letn\u00fdch pr\u00e1zdnin v roku 1958 som 2 mesiace tvrdo pracoval v kame\u0148olome a za zaroben\u00e9 peniaze som si k\u00fapil prv\u00fd kajak. T\u00fdmto sa vlastne za\u010dala aj hist\u00f3ria vod\u00e1ctva v obci \u0160tiavnick\u00e9 Bane.
\nNa miestnych tajchoch Evi\u010dka, Wind\u0161achta, ale hlavne Rich\u0148ava za\u010dalo tr\u00e9nova\u0165 a jazdi\u0165 na tomto kajaku na strieda\u010dku asi 20 mlad\u00fdch \u0161portovcov. Z\u00e1ujem o vod\u00e1ctvo bol tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee v roku 1960 popri futbalovom oddiele Sokol \u0160tiavnick\u00e9 Bane vznikol aj vod\u00e1cky oddiel. Predsedom sa stal Jozef Fremal. Ja som p\u00f4sobil ako metodick\u00fd in\u0161truktor a tr\u00e9ner. Postupne som do tajov vod\u00e1ctva zainteresoval mlad\u0161\u00edch s\u00farodencov. Prihlasovali sa aj \u010fal\u0161\u00ed mlad\u00ed \u013eudia, a\u017e na po\u010det 100 \u010dlenov. Finan\u010dn\u00e1 podpora zo strany \u0161t\u00e1tu nebola \u017eiadna. Cel\u00e1 \u010dinnos\u0165 z\u00e1visela od samofinancovania rodi\u010dov det\u00ed. Aj ja som pre rozvoj n\u00e1\u0161ho \u0161portu vkladal nemal\u00e9 peniaze. V roku 1962 sme u\u017e spolu s moj\u00edm bratom Jarom dosahovali dobr\u00e9 v\u00fdsledky. Dostali sme ponuku na prestup do vod\u00e1ckeho oddielu \u017diar nad Hronom, ktor\u00fa sme obaja prijali. Na\u010falej som v\u0161ak tr\u00e9noval mlad\u00fdch vod\u00e1koch v \u0160tiavnick\u00fdch Baniach. Na pretekoch som za\u010dal dosahova\u0165 pozoruhodn\u00e9 v\u00fdsledky. V rokoch 1962 \u2013 1963 si ma v\u0161imol aj vod\u00e1cky oddiel Inter Bratislava, ktor\u00fd mal v\u00fdborn\u00e9 materi\u00e1lne a finan\u010dn\u00e9 podmienky. Ja som v\u0161ak t\u00fato ponuku neprijal, lebo som nechcel doma necha\u0165 ml\u00e1de\u017e v \u0161tichu. \u010ealej sme pokra\u010dovali v aktivite a v roku 1963 sme si svojpomocne na vlastn\u00e9 n\u00e1klady pri tajchu Rich\u0148ava vybudovali vlastn\u00fa lodenicu pre uskladnenie lod\u00ed. Tu sme sa stret\u00e1vali, tr\u00e9novali a tr\u00e1vili v\u00e4\u010d\u0161inu vo\u013en\u00e9ho \u010dasu. Ke\u010f\u017ee ja som bol registrovan\u00fd v \u017diari nad Hronom, dost\u00e1vali sme odtia\u013e star\u0161ie vyraden\u00e9 lode. Tie sme si sami opravovali. \u0160koda, \u017ee sme pre na\u0161u \u010dinnos\u0165 nemali \u017eiadnu podporu u vtedaj\u0161\u00edch predstavite\u013eov obce.
\nAko akt\u00edvny \u0161portovec som mal dobr\u00e9 vz\u0165ahy s vtedaj\u0161\u00edm tajomn\u00edkom OV \u010cSTV v \u017diari nad Hronom, ktor\u00fd okrem malej finan\u010dnej pomoci pre rozvoj vod\u00e1ckeho \u0161portu, m\u0148a na OV \u010cSTV aj zamestnal. Pretekal som sa a organizoval preteky na hladk\u00fdch tratiach, vodn\u00fd zjazd na rieke Hron, sporadicky vodn\u00fd slalom, ale tie\u017e vod\u00e1cke marat\u00f3ny a to nie len doma, ale aj v zahrani\u010d\u00ed. Podobne som so svojimi s\u00farodencami, ale aj s ostatn\u00fdmi vod\u00e1kmi sme sa venovali vodnej turistike na dom\u00e1cich a zahrani\u010dn\u00fdch lokalit\u00e1ch.
\nProbl\u00e9m nastal zase v roku 1968, ke\u010f som nes\u00fahlasil so vstupom sovietskych a spojeneck\u00fdch vojsk na na\u0161e \u00fazemie. Na protest medzi ob\u010danmi som rozn\u00e1\u0161al let\u00e1ky. Za to som musel opusti\u0165 zamestnanie a bol re\u017eimom prenasledovan\u00fd. Pre zl\u00fd k\u00e1drov\u00fd posudok som mal probl\u00e9my v zamestnan\u00ed a \u010dasto som ich musel meni\u0165. Po roku 1968 som sa pretekal u\u017e len za vod\u00e1cky oddiel \u0160tiavnick\u00e9 Bane. Na chode oddielu som sa finan\u010dne podie\u013eal aj so svoj\u00edm bratom Mari\u00e1nom, ktor\u00fd bol u\u017e z\u00e1robkovo \u010dinn\u00fd. T\u00e1to \u010dinnos\u0165 oddielu trvala do roku 1986, kedy vod\u00e1cky oddiel v \u0160tiavnick\u00fdch Baniach ofici\u00e1lne zanikol.
\nDostal som zodpovedaj\u00face zamestnanie m\u00f4jmu vzdelaniu na Geologickom v\u00fdskume v Novej Bani, kde som sa aj pres\u0165ahoval. Pr\u00edchodom do Novej Bane som si zalo\u017eil rodinu a s man\u017eelkou maj\u00fa dc\u00e9ru Vlastu. \u0160portov\u00fa \u010dinnos\u0165, aj so s\u00farodencami a s niektor\u00fdmi vod\u00e1kmi z b\u00fdval\u00e9ho oddielu sme organizovali na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165. Za\u010dali sme sa viac orientova\u0165 na vod\u00e1cke marat\u00f3ny hlavne v Po\u013esku. Sporadicky sme sa stret\u00e1vali v lodenici pri tajchu Rich\u0148ava a\u017e do roku 1996, ke\u010f ju nezn\u00e1my p\u00e1chate\u013e podp\u00e1lil, ktor\u00fd napriek vy\u0161etrovaniu pol\u00edciou doteraz nebol odhalen\u00fd.
\nV 90. rokoch som pri\u0161iel o zamestnanie a z finan\u010dn\u00fdch d\u00f4vodov som musel ukon\u010di\u0165 akt\u00edvnu \u010dinnos\u0165, hoci fyzicky a kondi\u010dne som bol e\u0161te na vysokej \u00farovni. Pretekaniu som sa venoval u\u017e len sporadicky s podporou sponzorov. V roku 1997 som so svojou 6-ro\u010dnou dc\u00e9rkou absolvoval vod\u00e1cky marat\u00f3n na Visle. Tu som z\u00edskal poh\u00e1r prim\u00e1tora mesta Sandomierz, ur\u010den\u00fd pre zahrani\u010dn\u00e9ho pretek\u00e1ra, ktor\u00fd najazdil najviac kilometrov na rieke Visla. T\u00fdm som sa rozl\u00fa\u010dil aj s akt\u00edvnou \u010dinnos\u0165ou pretek\u00e1ra – marat\u00f3nca. Od vtedy som sa v r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed venoval len vodnej turistike. Pri turistick\u00fdch n\u00e1v\u0161tev\u00e1ch Po\u013eska som \u010dasto vystupoval ako Nept\u00fan \u2013 “boh mor\u00ed”. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti som mnoh\u00fdm vod\u00e1kom rozd\u00e1val podpisy s pe\u010diatkou Nept\u00fana. M\u00f4j brat Jaro (1947) sa e\u0161te aj v s\u00fa\u010dasnosti z\u00fa\u010dast\u0148uje na vod\u00e1ckych marat\u00f3noch.
\nNa z\u00e1ver kr\u00e1tke zhrnutie mojich \u00faspechov v akt\u00edvnej \u0161portovej kari\u00e9re:
\nVy\u0161e 50 rokov som sa okrem in\u00fdch \u0161portov hlavne venoval vod\u00e1ckym \u0161portom, kde som dosahoval pozoruhodn\u00e9 v\u00fdsledky:<\/p>\n